Od opustenej továrne po inšpiráciu

Často sú maliarske umelecké diela považované za elitisticky nedostupné drahocennosti, ktoré možno vidieť v galériách a múzeách. Avšak, ako aj na väčšinu vecí, aj na toto sa možno pozerať aj z iného uhla.

Nekonvenčná umelecká galéria môže byť kdekoľvek, a inšpirácia pre vizuálneho umelca môže byť absolútne všetko, čo ho obklopuje. Dôkazom toho je aj šťavnatý plátok melóna na jednej z betónových stien schátralej továrne bytov neďaleko Podgorice.
Opustené priemyselné budovy, továrne, sklady, kasárne... nemo stoja okolo nás a sú svedectvom zašlých čias. Z obyčajných miest vznikajú neobyčajné. Ponechané prírode a divočine, zanikaniu a náhodnému okoloidúcemu, väčšinou sú odsúdené k zániku. Pre väčšinu ľudí sú to iba tmavé ruiny, ktoré narúšajú krásu a bezpečnosť určitého územia.

Avšak umelci svet vidia trochu inak, a ak sa im nepáči to, čo vidia, naplno využijú svoj talent, dar, aby ho zmenili, skrášlili a dali mu nový zmysel.
MAXIMA je vždy tu, aby svojimi farbami a materiálmi podporila každú kreatívnu ideu.

Farby hovoria hlasnejšie ako slová

Staré a opustené priemyselné budovy čoraz častejšie sú inšpiráciou vizuálnych umelcov. Vznikajú tak autentické umelecké diela, nejaký druh idealizovanej a určite zaujímavejšej vízie skutočnosti.
Na 10 km od Podgorice, v meste Spuž, nachádza sa opustená továreň bytov. Vysoké betónové steny desaťročiami si zachovávajú spomienku na jedného z ekonomických gigantov bývalej Juhoslávie a sú ideálnou scénografiou pre vedecko-fantastický film.

Prechádzajúc sa povedľa niekdajšej továrne, vizuálny umelec Mišo Joskić, ktorý aj býva neďaleko nej, videl niečo iné. A keďže pre umelca neexistuje nemožné a neobyčajné, čoskoro sa betónový pomocný objekt na neďalekej poľane zmenil na realistickú kocku Trappistu. Krátko potom sa na jednej bezživotnej stene továrne zjavil plátok melóna. Celý proces je zobrazený v zaujímavom videoklipe v spolupráci s Matijom Mitrovićom, Anou Božović a Ivanom Kneževićom, ktorý bol režisérom tohto videozáznamu.

Zaujímalo nás, prečo sa rozhodol pre tento druh umeleckého výrazu a čo je jeho cieľom?

„Neviem prečo, možno preto, že je nemožné mať kocku syra uprostred poľa. O niekoľko stovák metrov ďalej vznikol veľký melón. Myslím si, že ma inšpirovali k tomu obrovské skulptúry Claesa Oldenburga. Odvtedy stále viac rozmýšľam o tom ako z bežne použiteľného objektu urobím niečo zvláštne, dám im úplne nový zmysel, farbou ho materializujem a vdýchnem mu život“.
V oboch projektoch Mišo pracoval s Maxima materiálmi a farbami. O spolupráci s našou spoločnosťou sa zmienil:
„V pláne sú ďalšie projekty so spoločnosťou Maxima. Som rád, že existujú firmy, ktoré prispievajú k afirmácii umenia a umelcov a nepoužívajú umenie iba na reklamné účely a prezentáciu svojho výrobku“.

Kto je Mišo Joskić?
Čiernohorský umelec Mišo Joskić sa narodil v Doboji, Bosna a Hercegovina. Absolvoval grafický dizajn na Fakulte výtvarných umení na Cetinji v roku 2011, žije a pracuje v Podgorici. Vytvoril početné nástenné maľby – murály, zaoberá sa omaľovaním miestností, podnikateľských priestorov, maľovaním a ilustráciami. Dal svoj umelecký prínos k omaľovaniu pevnosti „Španjola“, niektoré z najznámejších murálov v Podgorici sú jeho dielom. (Gallery ID: 37)